Život Prešova
online
online
Od tragédie hokejistov Jaroslavle uplynulo desať rokov
07.09.2021 Celý región
Bratislava
6. septembra (TASR) – Siedmy september 2011 poznačila jedna z
najväčších tragédií v histórii športu. Pri ruskom meste Jaroslavľ sa
zrútilo lietadlo, na jeho palube nachádzal celý tím Lokomotiv Jaroslavľ z
KHL. Tím cestoval na svoj otvárací zápas sezóny do bieloruského Minsku.
Zahynul aj slovenský hokejista Pavol Demitra a aj desať rokov po
tragédii sú spomienky na toto nešťastie stále živé.
Stroj moskovských čartrových aerolínií Jak Servis sa zrútil bezprostredne po štarte z miestneho letiska Tunošna. Z osemčlennej posádky a 37 pasažierov prežili nehodu len dve osoby. Jednou bol ruský útočník Alexander Galimov, ktorý utrpel popáleniny na 80 percentách povrchu tela, ale o päť dní neskôr 12. septembra na ich následky zomrel. Prežil tak len palubný inžinier Alexander Sizov.
Jediný živý aktér tragédie poprel, že by lietadlo počas osudného letu malo technické problémy. Testy lietadla Jak-42 potvrdili, že haváriu spôsobila chyba pilota. Experti ukončili 18. októbra 2011 sériu leteckých skúšok, ktoré plne potvrdili, že jeden z pilotov počas vzletu na letisku brzdil. Na odletovej dráhe letiska sa našli stopy, podľa ktorých stroj prestal brzdiť až v poslednej chvíli. Lietadlo Jak-42 sa odlepilo od zeme až 400 metrov od konca odletovej dráhy. Po náraze do rádiomajáku sa vzápätí zrútilo a v jeho troskách našlo smrť 44 ľudí. Pri páde lietadla zahynuli aj traja českí hokejisti Josef Vašíček, Jan Marek a Karel Rachůnek.
Prezident KHL Alexander Medvedev informoval fanúšikov o tragédii počas prvej tretiny zápasu Ufa - Mytišči priamo na ľade. Diváci v hale plakali a zápas v priebehu prvej tretiny prerušili. Dohral sa až neskôr.
„Po rýchlom prerokovaní situácie s oboma mužstvami sme sa rozhodli zápas ukončiť. Každý má v tíme Jaroslavľu niekoho blízkeho, kamaráta. Nikto si nevie predstaviť, ako by tento zápas mohol pokračovať a ako by sa dalo tešiť z víťazstva," uviedol šéf ligy a následne vyhlásil minútu ticha za zosnulých.
Demitra počas bohatej kariéry zažil množstvo hokejových úspechov, ale fanúšikovia a hokejová verejnosť si ho pamätajú aj pre okamihy smútku a dojatia. Najviac asi vtedy, keď sa definitívne lúčil s reprezentačným dresom 9. mája 2011 po zápase v Bratislave na MS proti Dánsku. O štyri mesiace neskôr plakalo za ním Slovensko i kus hokejového sveta. Pri leteckom nešťastí zahynul príkladný športovec a otec dvoch malých detí.
Pavol Demitra sa narodil 29. novembra 1974 v Dubnici nad Váhom. V tamojšom klube z neho vyrástol komplexný hokejista. Profesionálnu kariéru začal v Dukle Trenčín v sezóne 1992/93, čo bol posledný ročník najvyššej česko-slovenskej súťaže. Hneď po nej odišiel do NHL, keď ho v roku 1993 draftovala Ottawa v 9. kole z 227. pozície. Cesta v profilige sa pre neho nezačala príliš sľubne, v prvých troch sezónach odohral za Senators zhruba iba pätinu zápasov. Po výmene do St. Louis sa však vypracoval na lídra tímu a v drese Blues pôsobil až do roku 2004. V klube spolu so svojimi krajanmi Michalom Handzušom a Ľubošom Bartečkom vytvorili takzvanú Slovak line. Potom vystriedal tímy Los Angeles Kings, Minnesotu Wild a Vancouver Canucks. Celkovo v NHL odohral v základnej časti 848 zápasov s bilanciou 768 bodov (304 gólov + 464 asistencií), v play off nazbieral v 94 dueloch 59 bodov (23+36). V roku 2000 dostal prestížnu cenu Lady Byng Trophy pre džentlmenstvo a športový prístup.
K oceneniu sa viaže aj moment, ktorý dokazuje jeho veľké srdce. V záverečnom zápase sezóny 1998/99 sa niekoľko sekúnd pred koncom, pri súperovej hre bez brankára, rútil so Scottom Youngom k prázdnej bránke Los Angeles. Gól by mu zabezpečil 90. bod a tímu prémiu 500.000 amerických dolárov. Demitra ale prihral Youngovi, ktorému by jeho 25. presný zásah priniesol 300.000 amerických dolárov. Strelu Younga však zablokoval obranca Jaroslav Modrý a tak sa z prémie netešil nikto.
V roku 2010 sa rozhodol prijať ponuku ruského klubu Lokomotiv Jaroslavľ. V KHL žiaril, v základnej časti mal v 54 zápasoch 61 bodov (18+43), v 18 dueloch vyraďovačky dal 6 gólov, pri 15 asistoval a rekordná bodovacia séria tretieho najproduktívnejšieho muža play off priviedla mužstvo až do semifinále súťaže. Po tejto sezóne aj kvôli rodine uvažoval o konci športovej kariéry, ale podpísal zmluvu aj na ďalší ročník 2011/2012, v ktorom si však kvôli tragickej udalosti už nezahral.
Bol aj príkladný reprezentant a v roku 1999 sa stal absolútnym víťazom ankety Zlatý puk pre najlepšieho slovenského hokejistu. Slovensko reprezentoval na MS v rokoch 1996, 2003 (bronz), 2004, 2005, 2007 a 2011. Predstavil sa aj na ZOH 2002 v Salt Lake City, na ZOH 2006 v Turíne a na ZOH 2010 vo Vancouveri. Slovenské farby hájil aj na Svetovom pohári v rokoch 1996 a 2004.
Na bronzových MS 2003 v Helsinkách v pamätiach fanúšikov utkvel najmä jeho šibalský gól v súboji o 3. miesto, ktorý dal českému brankárovi Tomášovi Vokounovi. Nezabudnuteľný je aj jeho samostatný nájazd do siete Iľju Bryzgalova v dueli s Ruskom na ZOH 2010 vo Vancouveri, kde sa stal najproduktívnejším hráčom a zároveň členom All-Stars tímu turnaja.
Vedenie Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH) uviedlo 20. apríla 2012 pred duelom národného tímu s Českom bývalého dlhoročného reprezentanta a kapitána z MS 2011 v Bratislave do Siene slávy in memoriam. Pred úvodným buly sa na štadióne Ondreja Nepelu odohral krátky slávnostný ceremoniál, počas ktorého prevzala slávnostný dres a certifikát Demitrova manželka Majka. Z rúk prezidenta SZĽH Igora Nemečka a generálneho manažéra Otta Sýkoru dostala aj kyticu vytvorenú z 38 červených ruží. Dojímavú rozlúčku s legendárnym útočníkom podčiarkol krátky zostrih jeho najslávnejších momentov na svetelnej kocke. Na jeho počesť po ňom pomenovali základnú školu v Dubnici nad Váhom a v Trenčíne hokejový štadión. O Demitrovi, hráčovi s číslom 38 na drese, vznikol aj dokumentárny film 38 - Filmová pocta hokejovej legende.
Demitrovou srdcovkou bola trenčianska Dukla a po skončení kariéry sa chcel v tomto klube venovať mládeži. V Trenčíne si fanúšikovia pravidelne pripomínajú tohto úspešného hokejistu aj tradičným rituálom. V každom zápase Dukly v 38. minúte štadión zborovo skanduje jeho meno.
Stroj moskovských čartrových aerolínií Jak Servis sa zrútil bezprostredne po štarte z miestneho letiska Tunošna. Z osemčlennej posádky a 37 pasažierov prežili nehodu len dve osoby. Jednou bol ruský útočník Alexander Galimov, ktorý utrpel popáleniny na 80 percentách povrchu tela, ale o päť dní neskôr 12. septembra na ich následky zomrel. Prežil tak len palubný inžinier Alexander Sizov.
Jediný živý aktér tragédie poprel, že by lietadlo počas osudného letu malo technické problémy. Testy lietadla Jak-42 potvrdili, že haváriu spôsobila chyba pilota. Experti ukončili 18. októbra 2011 sériu leteckých skúšok, ktoré plne potvrdili, že jeden z pilotov počas vzletu na letisku brzdil. Na odletovej dráhe letiska sa našli stopy, podľa ktorých stroj prestal brzdiť až v poslednej chvíli. Lietadlo Jak-42 sa odlepilo od zeme až 400 metrov od konca odletovej dráhy. Po náraze do rádiomajáku sa vzápätí zrútilo a v jeho troskách našlo smrť 44 ľudí. Pri páde lietadla zahynuli aj traja českí hokejisti Josef Vašíček, Jan Marek a Karel Rachůnek.
Prezident KHL Alexander Medvedev informoval fanúšikov o tragédii počas prvej tretiny zápasu Ufa - Mytišči priamo na ľade. Diváci v hale plakali a zápas v priebehu prvej tretiny prerušili. Dohral sa až neskôr.
„Po rýchlom prerokovaní situácie s oboma mužstvami sme sa rozhodli zápas ukončiť. Každý má v tíme Jaroslavľu niekoho blízkeho, kamaráta. Nikto si nevie predstaviť, ako by tento zápas mohol pokračovať a ako by sa dalo tešiť z víťazstva," uviedol šéf ligy a následne vyhlásil minútu ticha za zosnulých.
Demitra počas bohatej kariéry zažil množstvo hokejových úspechov, ale fanúšikovia a hokejová verejnosť si ho pamätajú aj pre okamihy smútku a dojatia. Najviac asi vtedy, keď sa definitívne lúčil s reprezentačným dresom 9. mája 2011 po zápase v Bratislave na MS proti Dánsku. O štyri mesiace neskôr plakalo za ním Slovensko i kus hokejového sveta. Pri leteckom nešťastí zahynul príkladný športovec a otec dvoch malých detí.
Pavol Demitra sa narodil 29. novembra 1974 v Dubnici nad Váhom. V tamojšom klube z neho vyrástol komplexný hokejista. Profesionálnu kariéru začal v Dukle Trenčín v sezóne 1992/93, čo bol posledný ročník najvyššej česko-slovenskej súťaže. Hneď po nej odišiel do NHL, keď ho v roku 1993 draftovala Ottawa v 9. kole z 227. pozície. Cesta v profilige sa pre neho nezačala príliš sľubne, v prvých troch sezónach odohral za Senators zhruba iba pätinu zápasov. Po výmene do St. Louis sa však vypracoval na lídra tímu a v drese Blues pôsobil až do roku 2004. V klube spolu so svojimi krajanmi Michalom Handzušom a Ľubošom Bartečkom vytvorili takzvanú Slovak line. Potom vystriedal tímy Los Angeles Kings, Minnesotu Wild a Vancouver Canucks. Celkovo v NHL odohral v základnej časti 848 zápasov s bilanciou 768 bodov (304 gólov + 464 asistencií), v play off nazbieral v 94 dueloch 59 bodov (23+36). V roku 2000 dostal prestížnu cenu Lady Byng Trophy pre džentlmenstvo a športový prístup.
K oceneniu sa viaže aj moment, ktorý dokazuje jeho veľké srdce. V záverečnom zápase sezóny 1998/99 sa niekoľko sekúnd pred koncom, pri súperovej hre bez brankára, rútil so Scottom Youngom k prázdnej bránke Los Angeles. Gól by mu zabezpečil 90. bod a tímu prémiu 500.000 amerických dolárov. Demitra ale prihral Youngovi, ktorému by jeho 25. presný zásah priniesol 300.000 amerických dolárov. Strelu Younga však zablokoval obranca Jaroslav Modrý a tak sa z prémie netešil nikto.
V roku 2010 sa rozhodol prijať ponuku ruského klubu Lokomotiv Jaroslavľ. V KHL žiaril, v základnej časti mal v 54 zápasoch 61 bodov (18+43), v 18 dueloch vyraďovačky dal 6 gólov, pri 15 asistoval a rekordná bodovacia séria tretieho najproduktívnejšieho muža play off priviedla mužstvo až do semifinále súťaže. Po tejto sezóne aj kvôli rodine uvažoval o konci športovej kariéry, ale podpísal zmluvu aj na ďalší ročník 2011/2012, v ktorom si však kvôli tragickej udalosti už nezahral.
Bol aj príkladný reprezentant a v roku 1999 sa stal absolútnym víťazom ankety Zlatý puk pre najlepšieho slovenského hokejistu. Slovensko reprezentoval na MS v rokoch 1996, 2003 (bronz), 2004, 2005, 2007 a 2011. Predstavil sa aj na ZOH 2002 v Salt Lake City, na ZOH 2006 v Turíne a na ZOH 2010 vo Vancouveri. Slovenské farby hájil aj na Svetovom pohári v rokoch 1996 a 2004.
Na bronzových MS 2003 v Helsinkách v pamätiach fanúšikov utkvel najmä jeho šibalský gól v súboji o 3. miesto, ktorý dal českému brankárovi Tomášovi Vokounovi. Nezabudnuteľný je aj jeho samostatný nájazd do siete Iľju Bryzgalova v dueli s Ruskom na ZOH 2010 vo Vancouveri, kde sa stal najproduktívnejším hráčom a zároveň členom All-Stars tímu turnaja.
Vedenie Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH) uviedlo 20. apríla 2012 pred duelom národného tímu s Českom bývalého dlhoročného reprezentanta a kapitána z MS 2011 v Bratislave do Siene slávy in memoriam. Pred úvodným buly sa na štadióne Ondreja Nepelu odohral krátky slávnostný ceremoniál, počas ktorého prevzala slávnostný dres a certifikát Demitrova manželka Majka. Z rúk prezidenta SZĽH Igora Nemečka a generálneho manažéra Otta Sýkoru dostala aj kyticu vytvorenú z 38 červených ruží. Dojímavú rozlúčku s legendárnym útočníkom podčiarkol krátky zostrih jeho najslávnejších momentov na svetelnej kocke. Na jeho počesť po ňom pomenovali základnú školu v Dubnici nad Váhom a v Trenčíne hokejový štadión. O Demitrovi, hráčovi s číslom 38 na drese, vznikol aj dokumentárny film 38 - Filmová pocta hokejovej legende.
Demitrovou srdcovkou bola trenčianska Dukla a po skončení kariéry sa chcel v tomto klube venovať mládeži. V Trenčíne si fanúšikovia pravidelne pripomínajú tohto úspešného hokejistu aj tradičným rituálom. V každom zápase Dukly v 38. minúte štadión zborovo skanduje jeho meno.
www.ZIVOTPO.sk
